Táto nahrávka na mňa zapôsobila tak, ako pôsobí na človeka, vracajúceho sa dlhodobého pobytu na Sahare, pohľad na blato a dážď. Konečne po dlhom čase niečo, čo ma potešilo, a to nie len preto, od koho táto nahrávka pochádza, ale hlavne kvôli tomu, čo obsahuje. Pýtate sa, čo, alebo kto vlastne ten PEEPING TOM je? PEEPING TOM je názov filmu z roku 1960 (práve tu sa Patton inšpiroval), PEEPING TOM je aj pojem viažuci sa na voyeurizmus ako sexuálnu praktiku, PEEPING TOM je tiež meno, ktoré má mnohé spoločné s anglosaskou legendou o Lady Godive. A teraz bude treba definíciu tohto pojmu rozšíriť o „skupinu“, združenú okolo hudobného mága a šialenca, Mika Pattona. Mike sa po rokoch, ktoré uplynuli od rozpadu FAITH NO MORE rozhodol, že dá dokopy svoj vlastný projekt, a že ten nebude žiadnym hudobným úletom, ako mnohokrát predtým.

„Toto je moja verzia popu. Dal som si za úlohu zobrať všetko, čo som sa za tie roky naučil a vložiť to do pop formátu.“ (Mike Patton)

Nahrávanie „Peeping Tom“ trvalo skoro šesť rokov a na jeho realizácii spolupracovalo väčšie množstvo viac i menej známych muzikantov a spevákov. Dan „The Automator“ Nakamura (GORILLAZ), Norah Jones, Kid Koala, Odd Nosdam, Dose One, Jel z ANTICON, Dale Crover z THE MELVINS (a NIRVANY), MASSIVE ATTACK, Rahzel, DJ Muggs (CYPRESS HILL), Bebel Gilberto, Amon Tobin, DUB TRIO, DJ Disk (Phonopsychograph) z INVISIBLE SKRATCH PIKLZ, Kool Keith a ďalší... Ako vidno, Mike Patton vo väčšine siahol k muzikantom, s ktorými bežne nespolupracoval a podľa mňa bol tento jeho krok krokóm správnym smerom. Výsledkom je multiinštrumentálny a multimuzikantský album, ktorý je do istej miery popovým, no na to, aby to mohol byť obyčajný pop, by za ním nesmel byť Mike Patton. V žiadnom prípade nejde o klasickú a rádiám lahodiacu muziku; ak niekedy začujem v rádiu niečo z tejto nahrávky, v normálnom vysielaní a mimo špecializovaných relácií, tak sľubujem, že zjem vlastné topánky...

Gongom začínajúca a zaujímavými rytmami pokračujúca „Five Seconds“ (s Odd Nosdam) časom prerastie od príjemnej, pomalšej popovky až k „divnému“ zefektovanému spevu, aby sa potom opäť upokojila. Skladba takpovediac vtiahne pozornosť poslucháča do deja a v podstate nepustí, až kým sa celé CD neskončí. V jemnejších pasážach je dominantná basgitara a v tvrdších zbustrovaná gitara spolu s elektronikou. Mimochodom, ten zaujímavý rytmus zo začiatku a konca skladby neviem dostať z hlavy, tak si dajte pozor... Odd Nosdam spolu s ďalším členom formácie ANTICON, menom Jel, pomohli vyprodukovať aj pomalšiu a zasnívanú piatu skladbu v poradí, „Your Neighborhood Spaceman“, ktorá na chvíľočku prerastie vo veľký krik. Veľmi pekná skladba, ktorá mi miestami pripomína „ten zaujímavý rytmus“ z prvej skladby, ten, ktorý sa mi tak vryl do pamäti. Tento song je jeden z mojich najobľúbenejších na tomto diele. Spolupráca s hip-hopovým muzikantom a producentom (Danom „The Automator“ Nakamurom) dala vzniknúť skladbe „Mojo“, v ktorej počuť aj beatboxing v Rahzelovom podaní. No nech je ktorýkoľvek hosť na „Pepping Tom“ akokoľvek zdatný, aj tak Mike Patton svojim vokálom doslova kraľuje. To čo stvára so svojim spevom je snáď až nemožné. V jeho prípade nejde o niekoľkooktávový rozsah, alebo iné technické záležitosti, v jeho prípade je podstatná práca s hlasom a jeho polohami. Pohrávanie sa so slovíčkami a celými vetami je už len takou čerešničkou na torte. Doslova experimentuje, a presne v tom je jeho sila, so svojim hlasom a textom dokáže experimentovať naozaj veľmi efektívne. Mimochodom, na konci skladby je použitý citát "Oops, I did it again", no Britney Spears určite nadšená nebude. Alebo naopak? Pôvodom Brazílčan, Amon Tobin (mixujúci elektroniku, drum´n´bass a hardcore) vtisol svoju pečať skladbe „Don´t Even Trip“, ktorá je najdlhšia na albume. Hoci sa rinie z reprákov v strednom tempe a nejakých veľkých zmien sa v jej priebehu nedožijeme, aj tak nestihne nudiť. V „Getaway“ dôjde aj na akýsi „duet“, keď Mike pustí k mikrofónu rapera menom Kool Keith. Tento song je aj najviac hip-hopovým z celého albumu, no aj toto označenie treba brať s rezervou, tak isto ako označenie celého albumu za pop. „Kill The DJ“ je mojou druhou najobľúbenejšou skladbou. Na jej v vzniku sa podieľali asi najväčšie hviezdy zo zostavy hosťujúcich muzikantov, MASSIVE ATTACK. Na oplátku za hosťovanie nahral Mike Patton vokály do troch skladieb na novom albume týchto bristolských hudobných experimentátorov. V „Kill The DJ“ je vplyv MASSIVE ATTACK dosť cítiť po hudobnej stránke, no, ako som už vyššie spomenul, Mikov vokál je natoľko silný, že si ho proste nejde zameniť a zapochybovať, s kým máme tú česť. Brazílskych rytmov a temperamentu sa dočkáme v „Caipirinha“, pekný hlások patrí predstaviteľke štýlu zvaného bossa nova. Bebel Gilberto, vlastným menom Isabel Gilberto, sa dostalo škôl v rôznych kapelách, hrajúcich na juhu Ameriky populárne štýly a svoje skúsenosti zúročila na tejto nahrávke naozaj skvelo. Skladbu so zaujímavým názvom „Celebrity Death Match“ (inšpirované seriálom z MTV?), pomáhal priviesť na svetlo sveta kanadský DJ Kid Koala. „How U Feelin?“ je u mňa absolútna špička na tomto albume, či už atmosférou, alebo hudobne. Proste jeden vynikajúci song. A aby som nezabudol zmieniť hosťa: je nim Dose One, člen už vyššie zmieňovaných ANTICON. Predposledná skladba „Sucker“ sa od zbytku albumu dosť odlišuje, nielen tým, že je najkratšia, ale aj tým, že ide o najväčší úlet so sprostým textom. Neviem, ako sa Mikovi podarilo prehovoriť Norah Jones aby takéto slova vzala do úst, no výsledok stojí za to... Fanúšikovia jazzovo-soulovej a bluesovej divy by sa určite divili, keby túto pieseň počuli. Posledná „We´re Not Alone“ je remixom z dielne DUB TRIO a dá sa označiť za najtvrdší song, miestami až metalový.

Aj napriek rôznorodosti hudobných hostí a rôznorodosti vplyvov je „Peeping Tom“ ukážkou hudobnej kompaktnosti. Ukážkou umenia hudobného šialenca, ktorý sa rozhodol konečne vydať menej šialený album, dobyť popové vody a skĺbiť neskĺbiteľné. Či sa mu darí, nech posúdi každý sám, no u mňa zvíťazil. Hudobne sa CD pohybuje niekde na pomedzí hip-hopu a rocku s častými vybočeniami všetkými možnými i nemožnými smermi. Niekedy je tam počuť sedemdesiate roky, niekedy PORTISHEAD. Niekedy PRINCE a niekde ani neviem čo. Miestami je PEEPING TOM temný, miestami veselý. Miestami sa hudba s nami pohráva, miestami priam až ubíja. No v konečnom dôsledku je to starý dobrý Mike Patton, ktorý nadviazal na tvorbu FAITH NO MORE, i keď aj toto moje tvrdenie je trochu zavádzajúce...